Smrť
nič neľutuj a hlave neplač
táto nočná mora skutočnosťou páchne
takých ako v rade na rozum, stojí zástup, len sa netlač
a loď aj s prístavom ocitne sa dole, na dne
kde spolu s posádkou začínajú nový život
ako hľadaní a večne stratení, v panike a v strachu
vyslovili posledné amen, na otázku nenašli odpoveď
bože, kde si? A naše mená váľajú sa v prachu
a tie, čo v nenávisti voči niekomu zostali
pre nich niet Slnka niet oblohy,
je len dno a plávajúce netvory
a víťazné vojská nad ránom povstali
smerom k bránam našich sŕdc
zrazu niet obrancu, ktorý mal nepriateľa zočiť
náš pud sebazáchovy nedovolí
ani tomu najnešťastnejšiemu skočiť
a predsa toľkí skúšali vlastnými silami
dostať sa niekam do hĺbky, pod zem
naivní boli že prídu ďalej ako ostatní, ďalej..
ako do hrobu...