oblačno
čo sa to deje v tomto čase?
v topiacej sa bielej kráse
dnes na návšteve si tu zase
ešte včera si tu doma bol
a kľúče zmizli v kapse
čierne rána a hlboká noc
prechádzka tŕnistým sadom a hoc
most zbúraný je dávno, ako vidíš
plávať vieme a topíme chlad
čo zostal tu, čo berie nás
keď spomienku do dlane chytíš.. zas?
kde sú tie pevné míle
čo spájali sekundy na chvíle
v diaľke zostal iba nemý tieň
a tajomstvo naveky stráži tamten kmeň
bol to orech
toľká irónia je v daždi z jasného neba
čo to robíš? mám báť sa? či nebáť?
na chodníku nevidieť iba seba
do celého sveta zakričať týchto pár slov:
Robím čo môžem a viac sa už nedá!