Dušička
vchádzam do lesa
do tajomstiev hája
tam na lúke spia ticho
pár plameňov z kraja
kde vlastné kroky ma vedú
kde leží tvoj prach
tam zostal si malý
v suchom lístí, nemaj strach
tu sme, tvoja rodina sme
ruka matkina uhládza studenú zem
cítiš jej teplo, jej smútok, jej hlas
tú lásku, nikdy nevezme čas
skláňam sa a kľačím
druh môj a brat môj
ty žiješ tu v tej kráse
a sme tu s tebou, znova a zase
tak radi by sme vedeli..
tak radi videli tvoju tvár
v duši viem, ja brata mám
...dúfam že to vieš, chýbaš nám!