Moje štvornohé šťastie
Bezbranné vyľakané oči z poza mreží tesnej klietky do temnoty hádžu bezodné pohľady. Nemajú mieru, nikde nekončia a predsa si ešte nemôžeš slobodne zalietať.Vystrieť šľachovité krídla a po vzduchu sa pohúť až tam, kde nič nekončí.Viem ako ti je, viem čo cítiš, duch môj. Tažké je mi tíšiť tvoj hnev.Ťažšie ako utíšíť ten svoj.
Veď ty ma po nociach strážiš, ty si môj tep.Keď som smutná, cítim ako v mojom vnútri padá horúci dážď sĺz. Keď som šťastná, cítim ako moje vnútro chvie sa lahodným teplom. Vtedy si šťastný, vtedy si pán. Chvíle keď sme obaja sami, pozeráš na svet mojími očami.Vtedy sme jedno. Dávaš mi odvahu, keď sa bojím. Dávaš mi silu, keď nevládzem. Pomáhaš mi, keď sa neviem rozhodnúť. Pomáhaš mi snívať, keď sa mi nedá spať. Zapáliš moju dušu jedným dychom, keď ide vyhasnúť. Cítim, že tam niekde.. žiješ,dýchaš, spíš a si.Teba mi nik nevezme. Raz mreže klietky zmiznú.Raz budeme obaja slobodní, sľubujem!
Nemám slov
(Lesi, 20. 12. 2009 15:42)