časy sa menia
čo čakáš, nesplní sa
čo vidíš, nepatrí ti
čo počuješ, to klame
kam bežíš, kričia "nestíhame"
nie, to nebolo správne..
už nečakáš, teplo príde samo
nepozeráš, čo môžeš mať sa tvojím stalo
nepočúvaš, no mala by si
ak nepobehneš, vlak so snami..
už odchádza kamsi...
a lenivým zatmeniam je koniec
aspoň na teraz tma zvýšila rýchlosť
a chlad spod prikrývky ostro prezrádza
že dní ako sú tieto bude stále menej
čo dokážeš, to pochopíš a dostaneš
nádej uviazanú mašľou v kytici
znova uveríš blízkosti, Bohom chránenej