človek.. pomôž si sám
7. 9. 2010
Pretože v dnešnej dobe už pravda nestojí o to aby sa o ňu ľudia navzájom podelili. Dnes je IN žiť v neustálych hádankách. Nechať ľudí, nech na to prídu pekne sami. Ale prečo to tak musí byť? Odpoveď znie.. nemusí. Teda pokiaľ sa pravda podaná ASPOŇ písomne nedostane do obehu skôr, ako ľudstvo začne plávať v mori tajomstiev a zamlčaných právd. Je jednoduchšie, ale je možnosť lepšia. Takmer vždy. Občas ich označujem ako zbabelcov. Môže sa na teba pozerať akokoľvek dôverne. Ako môžem vedieť že neklame? Že pravdu nájdeš v ľudských očiach? Okná do duše? Tak ale to je omyl, jeden z najväčších. Dnes už vedia ľudia klamať aj dušou. Stačí zatiahnuť žalúzie s motívom ozajstnej lásky, napríklad. Ako môže niekto predstierať? Opäť, úplne jednoducho. Niekoho to baví a hrá svoju rolu veľmi šikovne. Ako náhle príde chvíľa "D", opona padne a človek si uvedomí, že v hre zostal úplne sám. Prirodzene to bolo nečakané, všetko bolo pripravené, dohodnuté, premyslené.. (alebo proste mal iba ten pocit) A na jednu chvíľu je to celé na ňom. Trápne ticho vyplní zopár vtipmi, ktoré si vypočul od vzrušených cestujúcich. Pískanie.. vlak o 5 minút odchádza a nastupuje so sklopeným nosom. S ťažkosťou odsunie dvere voľného kupé a obsadí si miesto pri okne. A nemal tu byť ešte niekto s ním? Pozeral sa na všetko tak sám.. ako teraz? Už ťažko nájde presnú odpoveď. Kto vie, ako dlho a ako krátko to všetko bolo "skutočné" a v ktorej chvíli sa z dôvery stala len hra.. ?